20. júl bol pre nás všetkých v Dome sv. Jozefa výnimočný, nakoľko sa naša prijímateľka, Mária Kvasnicová, sestra Malvína CJ dožila krásnych 100 rokov. Nebo začínalo s oslavou už skoro ráno, a to hrmením pred prichádzajúcim dažďom😊. Bolo to symbolické, akoby vysielalo salvy a prúd milostí na začiatok tohoto veľkého dňa. Naše radujúce spoločenstvo obohatili svojou prítomnosťou sestra Agnesa Jenčíková , provinciálna predstavená Slovenskej provincie CJ a štatutár zariadenia, a tiež sestra Archanjela Biathová CJ. Ráno sme pri slávnostnej sv. omši ďakovali za požehnané roky života našej jubilantky, za jej tichú, činorodú a usmievavú prítomnosť medzi nami. Nasledovali gratulácie, spevy a agapé pri spoločnom stretnutí, plného radosti, vďaky a spomienok.
22. júla, v deň rehoľných menín sestry Malvíny, radosť z dožitého jubilea pokračovala oslavou s príbuznými: s rodnými sestrami Františkou, Annou, Karolínou a synovcom Miroslavom. Znovu sa celý deň niesol v duchu srdečnosti a vďačnosti za možnosť stretnutia.
Vďaka ti, dobrý Bože, za sestru Malvínu, za tento krásny dar, ktorý si daroval nášmu spoločenstvu v Dome sv. Jozefa a nám, sestrám Congregtio Jesu.
12
V rámci našej pravidelnej aktivity „Poznávame Prešov“ sme sa v utorok 18.7. vybrali na návštevu gréckokatolíckej katedrály Narodenia Jána Krstiteľa v Prešove. Toto miesto sme nevyberali náhodou. V tento deň sme si pripomínali „narodenie pre nebo“ blahoslaveného Petra Pavla Gojdiča, ktorý bol biskupom v Prešove.
Gréckokatolícka cirkev bola v socialistickom režime na Slovensku obzvlášť prenasledovaná a jej pastieri – biskupi boli väznení a mučení. Telo blahoslaveného mučeníka Gojdiča leží zabalzamované práve v prešovskej katedrále. Preto sa 10 našich prijímateliek rozhodlo uctiť si jeho pamiatku.
V katedrále nás sprevádzal miestny farár o. Galajda. Priblížil nám históriu nielen katedrály, ale aj samotnej gréckokatolíckej cirkvi v kontexte miestneho politického a náboženského vývoja. Dozvedeli sme sa viac o členení priestoru kostola, o význame jednotlivých ikon a symbolov. V katedrále sa nachádza aj vzácna kópia tzv. Turínskeho plátna, ktoré dostala cirkev do daru práve za znášanie prenasledovania.
Naše prijímateľky počúvali výklad s veľkým záujmom. Viacerým z nich je gréckokatolícka cirkev a liturgia blízka, mnohé aj pochádzajú z gréckokatolíckych rodín. Cestou späť z exkurzie sme sa rozprávali, čo nové sa dozvedeli a vyjadrovali vďačnosť za sprostredkovanie tohto v prvom rade duchovného, aj kultúrneho zážitku.
12
Vo štvrtok 27. júna sa šesť našich prijímateliek – rehoľných sestier, podujalo urobiť si púť do neďalekej dedinky Malá Vieska. Dôvodov bolo hneď niekoľko: okrem toho, že sestry rady navštevujú miesta mariánskej úcty, pripadal na ten deň aj sviatok Matky ustavičnej pomoci.
Do Kostola Narodenia Panny Márie nás ťahala aj túžba uctiť si ikonu Bohorodičky, ktorá koncom 17. storočia údajne slzila. Odpisy tejto ikony sú na svete len 4 a jedna z nich sa nachádza v Dóme sv. Štefana vo Viedni. V Malej Vieske nás čakal pán kurátor aj s pani manželkou, ktorí nám kostol otvorili a ochotne nám porozprávali o histórii, ale aj súčasnej situácii pútnického miesta. Dozvedeli sme sa aj legendu, prečo je kostol postavený nie v centre dediny, ale až na kopci za dedinou. Podľa tradície pred začatím stavebných prác zo dňa na deň zmizol materiál na stavbu kostola z centra dediny a objavili ho až na kopci. To bolo znamením, že kostol má stáť tu. Počas dvoch hodín, ktoré sme na tomto pokojnom mieste uprostred prírody strávili, sme si spoločne zaspievali mariánske piesne a pomodlili sa radostný ruženec. Pri poslednej „rozlúčkovej“ piesni bol pán kurátor dojatý až k slzám, povedal: „Túto spievala moja mama, ...ako ste vedeli, že je to moja obľúbená?“ Sestry mali veľkú radosť, že mohli spevom potešiť aj druhých. Z pútnického miesta sme si okrem krásneho duchovného aj spoločenského zážitku odnášali aj krátku monografiu o Malej Vieske. A na záver zaujímavosť: napriek nepriaznivej predpovedi počasia sme sa odhodlali na cestu, v čase nášho odchodu sa začalo vyčasovať po daždi a príjemné počasie nás sprevádzalo celé doobedie. No 5 minút po našom návrate domov sa opäť spustil ohromný lejak. Názor si môže utvoriť každý sám, ale my sme presvedčené, že nám takto dopriala Matka ustavičnej pomoci.
12
V utorok 20.6.2023 sme vzužili príjemné počasie a zúčastnili sme sa púte do Ružencovej záhrady pri kostole Kráľovnej pokoja v Prešove. Už na začiatku cesty nás sprevádzala príjemná atmosféra a dobrá nálada. Naše prijímateľky sa veľmi tešili na túto aktivitu. Hneď na začiatku záhrady nás zaujal kríž a krížová cesta po oboch stranách chodníka, pri ktorej sme strávili čas rozjímaním o zastaveniach. Na konci záhrady bola umiestnená socha Ružencovej Panny Márie so všetkými štyrmi modlitbami ruženca. Pri Panne Márií sme sa s prijímateľkami pomodlili svätý ruženec, občerstvili vodou, pozdieľali sme sa o dojmoch, pospomínali na rôzne zážitky zo života. Takto duchovne naplnené sme sa šťastne vrátili do zariadenia.
12
Prijímatelia v našom zariadení sa
každoročne pripravujú na slávenie sviatku Zoslania Ducha Svätého, ktorým sa
zakončuje veľkonočné obdobie. Stalo sa už tradíciou, že pri tejto príležitosti
každý v zariadení, od príjímateľov po zamestnancov, dostáva symbolický
výrobok s označením daru a ovocia Ducha Svätého.
Po minulé roky takýmito výrobkami boli
napríklad malé papierové holubičky, pierka, obáločky... Tento rok sme sa
rozhodli vyrobiť symbolické papierové sviečky. Naše aktívne prijímateľky
vyrobili z toaletných roliek a krepového papiera 70 sviečok. Tie boli
následne na nedeľu Zoslania Ducha Svätého použité ako dekorácia pri slávnostnom
obede. Každý obyvateľ a zamestnanec Domu sv. Jozefa si našiel pri svojom
tanieri svoj „dar a ovocie“ , napísané na sviečkach. Všetci sa sviečkam
potešili a navzájom sa zaujímali, kto aký dar a ovocie dostal. Aktivita
rozprúdila živú debatu o daroch a čnostiach, tiež
o predsavzatiach a osobných cieľoch. 
12
Pre väčšinu
našich prijímateliek nie je Prešov rodným mestom. Aj preto jedna z našich
obľúbených aktivít nesie názov „Poznávame Prešov“. Vo štvrtok 11. mája sme sa
rozhodli spoznať a navštíviť významnú vedecko-vzdelávaciu inštitúciu - Prešovskú
hvezdáreň a planetárium na Dilongovej ulici. Jedenásť
prijímateliek v sprievode troch pracovníčok sociálneho úseku sa spoločne
po raňajkách odviezli k neďalekej budove, ktorá tvarom pripomína „UFO“.
Vo vstupných
priestoroch hvezdárne sme si najprv pozreli výstavu zobrazujúcu rôzne technické
zariadenia, modely planét, ale aj meteority a vzácne kamene. Prijímateľky
obzvlášť zaujala nástenka s kresbami detí z umeleckej školy, ktoré
zachytávajú vesmír ich očami.
Po prehliadke výstavy
sme sa pohodlne usadili do kresiel planetária. Z bohatého programu sme si
vybrali premietanie s názvom „Mytológia a hviezdna obloha“. Dozvedeli
sme sa viac o najznámejších súhvezdiach a vypočuli sme si rozprávanie o
antických mytologických predstavách, ktoré sa k nim viažu. Po premietaní
mohli prijímateľky klásť doplňujúce
otázky, na ktoré im odborný zamestnanec hvezdárne ochotne odpovedal. Výlet sme
zakončili spoločnou fotografiou.
12
Trávenie
času na čerstvom vzduchu je pre zdravie človeka dôležité. Naše prijímateľky sa
veľmi rady zúčastňujú prechádzok, ktoré sa realizujú v každom jarnom a
letnom období.
Preto,
po studenej zime a upršanom počasí, sme sa s prijímateľkami rozhodli začiatkom
mesiaca máj ísť na Prvomájovú prechádzku po Kmeťovom stromoradí. Mali sme
možnosť spoločne sa tešiť zo spevu vtáčikov, rozkvitajúcich kvetov a stromov,
spojenú s vôňou kvitnúcej lipy. V priebehu prechádzky sme si urobili
prestávky, kde si prijímateľky oddýchli na lavičke. Čas sme si spríjemnili
peknou pesničkou pod vedením p. Novákovej a p. Ščasnej. Pri návrate sme sa
posilnili sladkým cukríkom od s. Miriam. Aj krátka chvíľa strávená na
čerstvom vzduchu a slniečku prispela k zlepšeniu nálady a prijímateľky sa
vracali do zariadenia usmiate a dobre naladené.
12
Pre prijímateľky v Dome sv. Jozefa je obzvlášť dôležitý duchovný život. Preto sa na najväčšie sviatky liturgického roka – Veľkú noc – veľmi tešia a prípravám venujú osobitú pozornosť. To sa odzrkadlilo aj v ponuke našich aktivít v pôstnom období: častejšie sme počúvali zamyslenia k evanjeliu, rozprávali sme sa o modlitbe, pripravovali sme sa na sviatosť zmierenia... . No postupne sme začínali aj s prípravami veľkonočnej výzdoby. Prijímateľky maľovali vajíčka a kombinovanou technikou papiera a vlny vyrábali kuriatka. Tak sa zapojili do skrášľovania svojich izieb, ale aj spoločných priestorov.
Vo Veľkom týždni si prijímateľky na kamene o veľkosti dlane maľovali obraz Kalvárie a tak sa viac naladili na prežívanie udalostí veľkonočného trojdnia. 
Od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele mali prijímateľky možnosť zúčastniť sa príslušných obradov a modlitieb v kaplnke Domu sv. Jozefa. Slávením ich po celý čas duchovne sprevádzal jezuita páter Jozef Šuppa.
12
Tak ako po iné roky, ani toho roku nás Mikuláš neobišiel. Asi počul ako horlivo sme nacvičovali piesne k jeho príchodu pod vedením sestry Metodie a sestry Jozefky, tak nás nechcel sklamať. A prišiel v celej paráde 5. decembra 2022, aj s dvoma anjelmi. 
Dokonca jeden anjel sa zatúlal až zo zahraničia /sr. Eva/. Druhý anjel tiež so sociálnym cítením pani Monika/naša zamestnankyňa/. Zdá sa, že aj v nebi ide mechanizácia dopredu. 
Dokonca jeden anjel sa zatúlal až zo zahraničia /sr. Eva/. Druhý anjel tiež so sociálnym cítením pani Monika/naša zamestnankyňa/. Zdá sa, že aj v nebi ide mechanizácia dopredu. Už žiadne nosenie darčekov v rukách, ale na vozíku, pekne vyzdobenom. Mikuláš bol veľmi osobný, každému odovzdal darček s príhovorom a požehnaním. Na túto príležitosť sa pripravili aj naše civilné klientky. 
Pani Murinová poctila Mikuláša básňou a MUDr. Bandová pekným poďakovaním za všetko. Neobišiel ani tie, ktoré sa nemohli zúčastniť osobne v jedálni. Sestra Amália reagovala na balíček jej typickým spôsobom: rozdeľte ho deťom. Aj tu platia slová: “Čo sa za mlada naučíš, na starosť akoby si to našiel“! Ďakujeme sv. Mikulášovi, že nás učí láske, ktorá dáva nezištne !
Pani Murinová poctila Mikuláša básňou a MUDr. Bandová pekným poďakovaním za všetko. Neobišiel ani tie, ktoré sa nemohli zúčastniť osobne v jedálni. Sestra Amália reagovala na balíček jej typickým spôsobom: rozdeľte ho deťom. Aj tu platia slová: “Čo sa za mlada naučíš, na starosť akoby si to našiel“! Ďakujeme sv. Mikulášovi, že nás učí láske, ktorá dáva nezištne !12
Originálne! Lebo Boh je vo svojej láske vždy neúnavne originálny.
V čase Vianoc ešte viac. 
Prišiel ako malé, slabé Dieťa, ale tento náš „pokorný Boh“ je jedinou cestou k nášmu šťastiu, tomu na tomto svete, ale aj v tom budúcom. Jeho štedrá láska, ktorá sa prejavuje každý deň „milosť za milosťou“ sa prejavila aj vo zvýšenej miere v obdarovaní počas Vianoc: „darček za darčekom“ /cez projekt: Koľko lásky sa vojde do krabice od topánok./ V modlitbe prosíme za všetkých darcov! Aj tento rok sme začínali so štedrou večerou s našimi najviac chorými. Počas naživo spievaných kolied mali večeru. Kiež dovolíme tomuto štedrému Darcovi rásť v nás „deň za dňom“ k plnosti Kristovho vzrastu...
Prišiel ako malé, slabé Dieťa, ale tento náš „pokorný Boh“ je jedinou cestou k nášmu šťastiu, tomu na tomto svete, ale aj v tom budúcom. Jeho štedrá láska, ktorá sa prejavuje každý deň „milosť za milosťou“ sa prejavila aj vo zvýšenej miere v obdarovaní počas Vianoc: „darček za darčekom“ /cez projekt: Koľko lásky sa vojde do krabice od topánok./ V modlitbe prosíme za všetkých darcov! Aj tento rok sme začínali so štedrou večerou s našimi najviac chorými. Počas naživo spievaných kolied mali večeru. Kiež dovolíme tomuto štedrému Darcovi rásť v nás „deň za dňom“ k plnosti Kristovho vzrastu...
Sestry z Domu sv.Jozefa
12
Fašiangové dni a príprava na tohtoročné pôstne obdobie sa v Dome sv. Jozefa niesli v atmosfére súdržnosti a spolupatričnosti. 
V pondelok 20. februára, dva dni pred Popolcovou stredou sme spolu s prijímateľkami pripravili fašiangovú pochúťku: ovocno-smotanové poháre, pričom každý priložil ruku k dielu. Počúvali sme pri tom ľudové piesne a rozprávali sa. V utorok 21.2. sa náš veselý kruh rozšíril o viaceré prijímateľky. V tomto spoločenstve takmer 20 žien sme si pochutili na smotanových pohároch a zaspievali piesne, ľudové aj náboženské. „Túto nás naučil otec a túto sme spievali v zbore.“, spomínali prijímateľky pri niektorých piesňach na svoje detstvo. 
Okrem piesní sme sa dobre nasmiali aj na príhodách zo života, ktoré nám v dobrej nálade spontánne prichádzali na myseľ.
V pondelok 20. februára, dva dni pred Popolcovou stredou sme spolu s prijímateľkami pripravili fašiangovú pochúťku: ovocno-smotanové poháre, pričom každý priložil ruku k dielu. Počúvali sme pri tom ľudové piesne a rozprávali sa. V utorok 21.2. sa náš veselý kruh rozšíril o viaceré prijímateľky. V tomto spoločenstve takmer 20 žien sme si pochutili na smotanových pohároch a zaspievali piesne, ľudové aj náboženské. „Túto nás naučil otec a túto sme spievali v zbore.“, spomínali prijímateľky pri niektorých piesňach na svoje detstvo. Okrem piesní sme sa dobre nasmiali aj na príhodách zo života, ktoré nám v dobrej nálade spontánne prichádzali na myseľ.V druhej časti stretnutia sme sa venovali téme blížiaceho sa pôstneho obdobia. Prijímateľky sme pozvali na „Cestu do Jeruzalema“ – tak sme nazvali spoločnú pôstnu aktivitu, počas ktorej sa počas 40 dní budeme navzájom modliť za naše potreby a úmysly. Táto aktivita vytvorila príležitosť na zdieľanie radostí, ale aj starostí a na prehĺbenie dôvery medzi sebou. „Navzájom si neste bremená.“, pripomenula jedna z prijímateliek na záver stretnutia, a tak vystihla spôsob, akým chceme prežívať nadchádzajúce pôstne obdobie.
Fašiangové posedenie vytvorilo priestor pre radostné a pohodové stretnutie, zachovanie tradičného zvyku fašiangovej zábavy a vzájomne sa inšpirovanie v osobných pôstnych predsavzatiach.